tatiana

 

                              

                     HYENY



                     
Zdravotná polícia savany

Hyeny väčšinou považujeme za odporné zbabelé tvory. Krásou ozaj neoplývajú, nie sú však zbabelé, ale iba opatrné a významne sa zasluhujú pri odstraňovaní zdochlín v tropických a subtropických oblastiach Starého sveta. Objavia každú mrcinu a rýchlo ju zožerú aj so všetkými kos- ťami a kožou. Takto predchá- dzajú šíreniu nákazlivých chorôb, za čo si vyslúžili pomenovanie zdravotná polícia. Pri nedostatku uhynutých zvie- rat lovia živú potravu, najmä menšie a stredne veľké stavovce, ako sú žaby, plazy, vtáky, drobné cicavce, ale aj zatúlané mláďatá kopytníkov a dokonca i pasené ovce a kozy. Jedálníček si dopĺňajú hmyzom, najviac škodlivými kobylkami a ovocím. Domorodci oceňujú sani- tačné zásluhy hyen, ktoré prevažujú ich škodlivosť. Belosi však zvyčajne opovrhujú hyenami pre ich odpudzujúci vzhľad a pre strašidelné zvuky, ktoré vydávajú v noci. Odstrašujú tiež vo tme svetielkujúcimi očami. Poverčiví Arabi zasa veria, že človek, ktorý zje mozog hyeny, zošalie. Preto hlboko zakopávajú uhynuté hyeny, aby ich nenašli bosoráci a nemohli ich mozog využiť na čiernu mágiu.

Postavou pripomínajú hyeny statných psov, ale odlišujú sa od nich viacerými znakmi. Najviac nápadným rozdielom sú ich kratšie zadné nohy, v dôsledku čoho sa telo hyeny prudko znižuje smerom dozadu. Majú stále vztýčené špicaté ušnice, masívnu hlavu s mimoriadne silným chrupom. Hyeny hravo prehryznú všetky hrubé kosti veľkých kopytníkov, čo ani lev nedokáže. Sú spoločenské zvieratá. Medzi sebou sa dorozumievajú prostredníctvom pachových znakov, rôznymi postojmi tela, mimikou a širokou škálou hlasových prejavov. Pokojné vydávajú rytmicky prerušované hrdelné vrčanie, podrážde- né vrčia neprerušovane s meniacou sa intenzitou hlasu. K spoločným výpravám sa zvolávajú príslovečným charakteristickým chrapľavým či sípavým chichotom, ktorým vystrašia aj bojazlivých ľudí. Inokedy prenikavo vyjú, podobne ako vlky alebo kojoty. Párenie sprevádzajú krvavé súboje samcov, ale samica si napokon vyberá druha sama. Brezivosť trvá 90 - 110 dní. Pred pôrodom si samica vyhrabe noru 
a pelech vystelie suchou trávou a vlastnou srsťou. Zvyčajne vrhne 
1 - 2 mláďatá, len hyena pásavá ich môže mať až šesť. Mláďatá sa narodia slepé a slabo osrstené, ale rýchlo sa vyvíjajú, už mesiac starým potomkom začína matka nosiť rozžutú a natrávenú mäsovú potravu. Dospievajú vo veku 2 - 3 rokov. Od mladosti chované v zajatí sú krotké a hravé, prispôsobia sa dennému životu. Ostávajú však stále plaché. V prírode odpočívajú hyeny cez deň ukryté v norách, úžľabinách a pod. Za potravou vychádzajú za súmraku. Majú výborné nočné videnie a čuch, takže zdochlinu alebo korisť nájdu i po tme. Združujú sa najčastejšie do dvojíc alebo málopočetných skupín, tie však nemajú prísnu organizáciu ako napr. vlci.

Hyena škvrnitá sa vyznačuje roztrúsenými hnedými škvrnami v sivkastej srsti. Je najväčšia hyena, dorastá do hmotnosti okolo 80 kg. Rozšírená je v centrálnej a východnej Afrike, ale už je pomerne zriedkavá. Vytvára svorky, len rodia osamote. Samice sa za týždeň po pôrode vracajú k svojej skupine a prenášajú mláďatá do spolo- čného ležoviska. Pri návrate z terénu sa matky ozývajú vytím, ktoré jej mláďatá poznajú, odpovedajú podobne a vybiehajú matke naproti. Hyena škvrnitá je smelá, v svorke úspešne zaútočí i na väčšie zvieratá a dokonca odoženie osamelého leva od jeho koristi. Človeka sa však neopováži napadnúť. Hyena hnedá žije v Južnej Afrike. Vyzerá celkom sympaticky, má dlhú hebkú srsť, ktorá jej splýva ako hriva po krku a bokoch tela. Má pekné hravé šteniatka. Hyena pásavá je najmenším druhom hyen, váži okolo 30 kg. Cez 
jej žlto-sivú kožušinu sa od hlavy cez chrbát tiahne tmavý pás a cez boky idú priečne čierne pruhy. Obýva savanu a riedky buš východnej a severnej Afriky. Je samotárska, alebo žije v pároch či málopočet- ných skupinkách. Dobre sa prispôsobuje na zajatie. U nás ju už 25 rokov úspešne chovajú a rozmnožujú v bratislavskej zoo.