nosmoking.hu	Kofa CHAT
I GEPARY

-ladné a silné mačkovité šelmy žijúce samotárskym životom. Hranice svojho životného priestoru si značia pachovými značkami a hlasným revom. Ich vrčanie niekedy znie ako pílenie hrubého dreva. Pri striehnutí na korisť ich dobre maskuje škvrnitá srsť. Jedince žijúce v lesoch majú tmavšie sfarbenie s väčším množstvom škvŕn, aby v tienistom prostredí lepšie splývali s pozadím. Leopardy často odpočívajú v tieni pod skalami alebo vysoko v korunách stromov, presne tam, kde chodia aj opice - ich prípadná korisť. Leopardy lovia aj vtáky, zajace, diviaky bradavičnaté a malé antilopy.
Stromové šelmy:
Leopardy obláčikové trávia väčšinu času na stromoch. Lovia v noci. Ležiac na konári trpezlivo striehnu na králiky či mláďatá byvolov. Pri skoku na korisť im veľmi dlhý chvost (meria približne 65 cm) pomáha udržiavať rovnováhu.
Čierny panter:
Niektoré leopardy prichádzajú na svet celkom čierne. Pri bližšom pohľade im vidno na srsti rovnaké škvrny, ako majú ostatné jedince, ktorými môžu byť aj ich vlastný súrodenci.
Nádherná srsť:
Leopardy majú nádhernú srsť, ktorá môže mať žlté až sivé sfarbenie. Čierne škvrny majú usporiadané do ružíc. Stred ružíc majú - na rozdiel od jaguárov - prázdny. Dlhým škvrnitým chvostom udržiavajú na strome rovnováhu. Leopardy sú dravé, nie však také veľké ako levy či tigre.
Na snehu:
Leopard snežný je vrcholový predátor zasnežených horských lúk Himalájí. Robí veľké skoky ponad úžľabiny a obratne sa šplhá po obnažených skalných útesoch, kde prenasleduje ovce, kozorožce a iné zvieratá. V zime schádza za korisťou do nižších polôh a skrýva sa v lese.
Na strome:
Leopardy majú silné nohy a ostré pazúry. Vedia sa vynikajúco šplhať po stromoch a často celý deň prespia na konári. Na stromy si odnášajú aj zvyšky ulovenej koristi - tam je totiž nedostupná pre iné predátory. Leopard je taký silný, že dokáže vyliezť na strom aj s veľkou zdochlinou v papuli.
Starostlivosť o mláďatá:
Samice leopardov zvyčajne vrhajú tri slepé mláďatá. Prvých šesť týždňov zostávajú v úkryte a opúšťajú ho, až keď mláďatá dokážu matku nasledovať. Samica sa o ne stará dovtedy, kým sa nevedia o seba postarať (18 mesiacov až dva roky). Potom ju mladé leopardy opustia a začnú žiť samotársky.
Škvrnitý lovec:
Leopardy sú tichšie a prefíkanejšie ako levy. Lovia v noci, pričom môžu striehnuť na korisť aj na strome. Korisť usmrcujú zahryznutím do hrdla, alebo tak, že jej zlomia väzy. Veľké zviera môžu žrať aj niekoľko dní.
Život na snehu:
Leopard snežný má v zime mimoriadne hustú srsť, ktorá ho chráni pred chladným himalájskym počasím. Okrem toho má široké chodidlá pokryté srsťou, vďaka čomu sa nezabára do snehu. V lete, keď je počasie prívetivejšie, sa mu srsť preriedi, hoci vystupuje až do nadmorskej výšky 3600 metrov nad morom.

Jaguare




JAGUÁRE:
-najväčšia mačkovitá šelma Južnej Ameriky a jediným americkým zástupcom skupiny "veľkých mačiek". Podobá sa na leoparda, má však ťažšie telo a nie je taký ladný ani obratný. Aktívny je prevažne v noci. Loví v amazonských lesoch, kde striehne na tapíry, aguti a jeleňovité cicavce. Dokáže uloviť aj ryby, korytnačky a žaby. Dospelé jedince sa stretávajú iba pri párení. Mláďatá po zavŕšení druhého roku života opúšťajú matku a vydávajú sa vlastnou cestou.
Škvrnitá srsť:
Škvrnitá srsť jaguára sa rovnako ako v prípade iných cicavcov skladá z dvoch vrstiev. Spodnú vrstvu tvorí hustá jemná podsada, vrchnú dlhé pesíky, na ktorých sú aj škvrny. Srsť chráni jaguára pred chladom a maskuje ho, keď v lese alebo vysokej tráve striehne na korisť.
Zmysly a schopnosti:
Jaguáre sa pri svojom nočnom love radia vynikajúcim zrakom a sluchom. Za šera sa im doširoka otvárajú zrenice, aby im na sietnicu dopadalo čo najviac svetla. Cez deň, keď odpočívajú, sa im zrenice zužujú a clonia prisilné svetlo. Schopnosti plávať im dodáva možnosti loviť vo vode a sú známe prípady, keď jaguár usmrtil krokodíla.
Samotársky lovec:
Jaguáre majú na rozdiel od iných mačkovitých krátke zavalité nohy, takže na korisť radšej striehnu, ako by ju prenasledovali. Vedia sa dobre šplhať, takže lovia aj na stromoch - najčastejšie opice.
Škvrnitý lovci:
Jaguáre žijú v hustých lesoch a mokradiach Strednej a Južnej Ameriky. Vedia dobre plávať i liezť, nedokážu však rýchlo bežať na väčšie vzdialenosti. Pri love sa preto musia dostať čo najbližšie ku koristi. Zvyčajne na ňu striehnu na zemi, niekedy však čakajú aj na konári, čo prevísa nad zvieraciu cestičku. Keď sa dosýta nažerú, oddajú sa pokojnému odpočinku.

 
TIGRE

?
 

TIGRE:
-najväčšie a najsilnejšie mačkovité šelmy na svete.Najväčším poddruhom je tiger pásavý ussurijský, ktorý môže dosahovať dĺžku až dva metre a vážiť toľko, ako tri dospelé osoby dohromady. Veľké rozmery a hmotnosť mu umožňujú loviť aj veľkú korisť, napríklad jelene či dobytok. Prírodovedci raz pozorovali jedného tigra, ako sám vliekol uloveného byvola, ktorým trinásť mužov nedokázalo ani pohnúť. Pásavé sfarbenie poskytuje tigrom v lesnom prostredí plnom tieňov dokonalé maskovanie. Preto sa môžu zakrádať celkom blízko ku koristi a potom na ňu znenazdajky vrhnúť a strhnúť ju ostrými zubami a pazúrmi.
Vrcholový predátor:
Medzi hlavné prednosti tigra patrí schopnosť nepozorovane sa zakrádať. Korisť usmrcuje zahryznutím do šije (zlomí jej väzy) alebo do krku (udusí ju). Ak ju uloví na otvorenom priestranstve, odtiahne ju do ústrania.
Starostlivosť o mláďatá:
Mláďatá sa živia materským mliekom asi šesť mesiacov. Rodia sa slepé - oči otvárajú, až keď majú dva týždne. Ak sa ocitnú v ohrození, samica ich prenesie na bezpečné miesto.
Bystré zmysly:
Tigre sa pri love spoliehajú na svoj zrak a sluch.Lovia v noci, pričom v slabom svetle vidia asi šesť krát lepšie ako človek. Oči im v tme "svietia" preto, lebo sietnicu majú vystlanú vrstvou, ktorá odráža svetlo. Orientovať sa v tme im pomáhajú aj hmatové fúzy.
Lesný lovec:
Tigre žijú na teplých stepiach, v lesoch, mokradiach i džungli, najmä v Indii a Indonézii. Vo všetkých týchto biotopoch im čierne pásy na srsti znejasnujú obrysy tela a dobre ich maskujú pri love koristi. Tiger žije aj na Sibíri, a to aj v studených zasnežených oblastiach.
Kostra:
Tiger má silnú a ohybnú kostru. Veľké lopatky poskytujú dostatok priestoru pre úpony mohutných svalov. Hrudný kôš chráni veľké pľúca a srdce tigra.Kosti zadných končatín sú očividne dlhšie ako kosti predných nôh.
Belšia srsť:
Vedci rozoznávajú osem poddruhov tigra, ktoré sa líšia napríklad sfarbením, podľa miestnych podmienok. Všetky poddruhy majú na tele tmavé pásy, i keď niektoré ich majú svetlejšie. Vzácne sú biele severoindické formy s veľkými pásmi, ktoré však dnes žijú najmä v zoologických záhradách.
Grimasa:
Samce tigrov niekedy vyhŕňajú hornú peru a robia zvláštnu grimasu. Pravdepodobne im pomáha dopraviť pach samice k osobitnej štruktúre v nose, pomocou ktorej dokážu rozoznať, či je pripravená páriť sa.
Dvorenie:
Samce tigrov vyhľadávajú samice podľa revu a pachových značiek, ktoré samice zanechávajú. Niekedy zavádzajú medzi sebou neľútostné súboje. Víťaz sa pred párením najskôr nežne obtiera o tigricu. Párenie môže trvať dva dni, počas ktorých sa tigre pária až stokrát.
OPICE :

Medzi najinteligentnejšie tvory na Zemi patria ¾udoopice - šimpanzy, gorily a orangutany. Majú ve¾ký mozog, dlhé ruky a prsty, telo im pokrýva srs�. Tvarom tela a inteligenciou pripomínajú ¾udí, ktorí vývojovo patria do podradu opíc, èe¾ade ¾udí. ¼udoopice sú blízkymi príbuznými maèiakovitých opíc, napríklad makakov, guaréz a paviánov. Obidve skupiny sú tvarom tela podobné, maèiakovité opice sú však menšie. Kosmáè najmenší, ktorý patrí medzi poloopice, váži iba 150g, zatia¾ èo statný samec gorily nížinnej môže váži� až 180 kg. Väèšina opíc má oválnu tvár, ploský nos, malé uši a oèi h¾adiace dopredu. Predné konèatiny sú silné a obratné; opice ich používajú ako ruky. Väèšina opíc má chvost, ktorým udržiavajú rovnováhu pri lezení.