AHOJ!!!!                                                                                    

Jaguár
Dížka 1 - 1,3 m
Chvost 45 - 75 cm
Hmotnosť 25 - 75 kg

Je jedinou veľkou mačkou Nového sveta, vzhľadom pripomína leoparda škvrnitého ibaže rozety na srsti majú tmavý  stred a vnútorne škvrny, je závlitejší a mocnejší ,svelkou širokou hlavou a silne osvalenymi zadnymi bočnymi časťami ťela .                                        
čierny panter
Podobne ako u mnohých druhov mačkovytích šeliem a iných cicavcov, aj u leoparda škvrnitého  sa vyskytuje melanizmus. Melanické leopardy, známe ako čierne pantery ,žijú hlavne vo vlhkých hustých pralesoch. kedysi ich ludia považovali za samostatný druh.


Delfín
Dížka 2,4-2,8 m
Hmotnosť 280 kg
 Delfín pláva pomaly....................................





Už idu len obrazky

































Co tak trosku vtipkovych obrázkov ? 














hi hi














a ESTE 1 OBRAZOK

























No a teraz ku planetam

	interaktívne zoznámenie s kozmom

Mars

Mars - štvrtá planéta v poradí od Slnka. Bol pomenovaný podľa rímskeho boha vojny zrejme kvôli jeho načervenalému zafarbeniu. Mars je prvou z vonkajších planét (jeho dráha sa nachádza až za dráhou Zeme), takže nastáva situácia, že Zem sa nachádza v zákryte medzi Slnkom a Marsom (hovoríme, že Mars je v opozícií vzhľadom na Slnko). Vtedy ho možno pozorovať po celú noc a na oblohe je nápadným objektom.

Mars obehne okolo Slnka raz za 687 dní, takže rok je tam skoro dvakrát dlhší ako na Zemi. Mars má pomerne výstrednú dráhu a jeho vzdialenosť od Slnka sa mení od 207 do 249 miliónov kilometrov (stredná vzdialenosť je 228 miliónov km). Jednu otočku okolo svojej osi vykoná raz za 24 hodín 37 minút a 23 sekúnd. Slnečný deň trvá na Marse 24 hodín 39 minút a 35 sekúnd, takže dĺžka dňa na Marse sa podobá dĺžke pozemského dňa najviac spomedzi všetkých planét Slnečnej sústavy.

Rovníkový priemer Marsu je 6 794 km. To je zhruba polovica priemeru Zeme. Mars má medzi všetkými planétami v Slnečnej sústave najprijateľnejšie klimatické podmienky na povrchu v porovnaní so Zemou, hoci sa od tých pozemských stále značne odlišujú. Človek by na povrchu súčasného Marsu nemohol žiť. Atmosféra planéty je veľmi riedka, tlak na povrchu sa pohybuje okolo 6 až 10 hektopascalov, čo je približne 100 až 150 krát menej ako na Zemi. Hoci atmosféru tvorí prevažne oxid uhličitý (95 %), skleníkový efekt je vzhľadom na jej hustotu neporovnateľne menší ako na Venuši (teplota na Marse je asi iba o 7 stupňov Celzia vyššia ako keby tam žiaden skleníkový efekt nebol). Ďalšími zložkami atmosféry sú: dusík (2,7 %), argón (1,6 %), kyslík (0,15 %), oxid uhoľnatý, vodné pary a niektoré ďalšie plyny. Priemerná teplota povrchu planéty je okolo -56 °C. Avšak vyskytujú sa tu pomerne veľké rozdiely medzi dňom a nocou. Na rovníku sa teploty bežne pohybujú zväčša od -90 do -10 °C, pričom nad nulu sa dostanú iba málokedy. Ale teplota vrchnej vrstvy pôdy môže na niektorých miestach dosiahnuť cez deň až okolo 30 °C.

Na Marse sa vyskytuje viacero druhov oblačnosti. Vysoké oblaky podobné našim cirom sa skladajú pravdepodobne z ľadových kryštálikov a zrejme vytvárajú aj ranné hmly. Nad polárnymi oblasťami sa v zimnom období vyskytujú aj oblaky oxidu uhličitého a tie môžu pravdepodobne spôsobovať aj sneženie, čím sa v zimnom období obnovujú polárne čiapky Marsu, ktoré podobne ako na Zemi menia svoju veľkosť podľa ročných období. Avšak toto je zrejme len nepodstatná časť polárnych čiapok. Pod relatívne tenkou vrstvou oxidu uhličitého a nánosmi prachu sa predpokladá hrubá vrstva vodného ľadu. Vodný ľad sa môže nachádzať aj pod povrchom v podobe večne zamrznutej pôdy.

Na planéte občas dochádza k mohutným prachovým búrkam, ktoré sa môžu niekedy rozšíriť nad celý povrch Marsu. Vtedy nemožno pozorovať na planéte skoro žiadne podrobnosti. Tiež tu dochádza k cyklónovým búrkam, ktoré svojim vzhľadom pripomínajú pozemské cyklóny.

Povrch Marsu je sčasti pokrytý krátermi, ale nachádzajú sa tu aj obrovské roviny takmer bez kráterov (najmä na severnej pologuli). Vyskytujú sa tu obrovské sopky, ktoré nemajú obdobu na Zemi. Najväčší vulkán v Slnečnej sústave - Olympus Mons dosahuje výšku viac ako 20 km nad okolitým terénom. Výška sopky je 21 183 metrov (podľa meraní družice Mars Global Surveyor). V oblasti náhornej plošiny Tharsis sa nachádza viacero podobne veľkých sopiek, medzi najvyššie patrí aj Ascraeus Mons s výškou 18 201 m (podľa meraní družice Mars Global Surveyor).

Mars v číslach:
Rovníkový priemer:	6 794 km
Hmotnosť (Zem=1):	0,1074
Dĺžka dňa:	24 h 37 m 23 s
Dĺžka roka:	686,98 d
Viac údajov...

V rovníkovej oblasti Marsu sa nachádza ďalší zaujímavý útvar, obrovský kaňon Valles Marineris. Je dlhý viac ako 4 500 km, viac ako 4 krát hlbší ako Veľký kaňon v Colorade. Okrem toho sa na Marse nachádzajú aj vyschnuté riečne korytá, ktorými tiekla voda pravepodobne pred niekoľkými miliardami rokov. Avšak najnovšie boli objavené aj akési pramene a od nich sa tiahnúce ryhy, ktorými mohla tiecť voda aj v oveľa bližšej minulosti, rádovo milióny, možno tisíce rokov a nie je vylúčené, že možno aj v súčasnosti, avšak zatiaľ sú podobné závery predčasné a na definitívnu odpoveď si ešte budeme musieť počkať.

Mars má slabé, avšak merateľné magnetické pole, ktoré ale nie je schopné plniť ochrannú funkciu zemského magnetického poľa.

Okolo planéty obiehajú dve prirodzené družice, mesiace Phobos (v preklade strach) a Deimos (v preklade hrôza). Obidva sú relatívne malé a majú značne nepravidelný, "zemiakovitý" tvar. K väčšiemu mesiacu Phobos bola vyslaná koncom osemdesiatych rokov dvojica rovnomenných sovietskych sond Fobos I. a II., jedna z nich niesla aj malé prieskumné chodiace pohybovadlo, ktoré sa malo posúvať v blízkosti miesta pristátia a skúmať zloženie povrchu. Kvôli technickým problémom bol stratený rádiový kontakt s oboma sondami. Podľa zatiaľ neoficiálnych informácií plánuje Rusko vyslať novú sondu k Phobosu, ktorá by mala dopraviť na Zem vzorky hornín.

Mars, podobne ako Venuša, bol skúmaný mnohými kozmickými sondami. Medzi najúspešnejšie patria nepochybne Viking 1 a 2. Každá z nich sa skladala z dvoch hlavných častí, z pristávacieho a orbitálneho modulu. Pristávacie moduly pracovali na povrchu Marsu niekoľko rokov a poskytli detailné snímky povrchu planéty, merali teplotu, tlak, rýchlosť a smer vetra, priniesli odpoveď na mnoho otázok, ale odpoveď na otázku, či je na Marse život, nepoznáme dodnes. Sondy Viking priniesli rozporuplné výsledky.

Ďalšou úspešnou sondou pracujúcou na povrchu bola v roku 1997 Carl Sagan Memorial Station (pôvodne pomenovaná Pathfinder), ktorá dopravila na povrch vozidlo Sojourner. Bolo to po prvý krát v histórii, čo povrch inej planéty skúmalo pohyblivé vozidlo, dovtedy bol takto skúmaný iba Mesiac. V súčasnosti pracuje na obežnej dráhe okolo Marsu sonda Mars Global Surveyor, ktorá nám poskytla veľmi podrobnú mapu Marsu porovnateľnú s najlepšími mapami zemského povrchu.

 

Saturn

Saturn je v poradí šiesta planéta od Slnka a po Jupiteri druhá najväčšia. Pomenovaný je po rímskom bohovi Saturnovi (ekvivalent gréckeho Kronosa), ktorý je syn Urána a otec Dia (= Jupitera).

Saturn je poslednou planétou známou z prehistorického obdobia. Galileo Galilei prvý pozoroval planétu svojim novoobjaveným prístrojom a spozoroval jej neobvyklý tvar, no nedokázal rozlíšiť, že ide o prstenec. Domnieval sa, že ide o trojplanétu. K správnemu záveru, že ide o prstence okolo planéty prišiel až Christian Huygens (1659).

Saturn bol výnimočný svojimi prstencami až do roku 1977, keď boli objavené nevýrazné prstence aj okolo planéty Urán a následne aj pri Jupiteri a Neptúne. Prstence Saturna sú oproti tým ostatným výrazne jasnejšie a výraznejšie. Medzera medzi najvýraznejšími prstencami A a B viditeľnými aj zo Zeme sa nazýva Cassiniho delenie. Aj keď prstence vyzerajú zo Zeme jednoliato, sú tvorené množstvom drobných čiastočiek od prachu až po balvany s rozmermi desiatok metrov, výnimočne aj kilometrov.

Saturn má spomedzi všetkých planét najmenšiu hustotu. Je ľahší ako voda, má iba 0,7 násobok jej hustoty. Aj vďaka tomu a veľkej rýchlosti rotácie je najvýraznejšie sploštenou planétou. Jeho rovníkový priemer je asi o 10% väčší ako polárny priemer.

Saturn v číslach:
Rovníkový priemer:	120 536 km
Hmotnosť (Zem=1):	95,18
Dĺžka dňa:	10 h 14 m
Dĺžka roka:	29,46 r
Viac údajov...

Planéta sa, podobne ako Jupiter, skladá zo 75% vodíka a 25% hélia so stopami metánu, vody a amoniaku, podobne ako pôvodná hmlovina, z ktorej vznikli všetky planéty. Jadro je z kovového vodíka (je tu tak veľký tlak, že inak plynný vodík sa správa ako kov) a má teplotu asi 12 000 K. Zaujímavosťou je, že planéta vyžaruje viac energie ako dostáva od Slnka, teda musí mať vlastný zdroj tepla. Zatiaľ existuje niekoľko teórii pre vysvetlenie tohoto javu. Jednou z príčin je aj rádioaktívny rozpad prvkov z čias vzniku Slnečnej sústavy.

Saturn má v súčasnosti objavených a pomenovaných 31 mesiacov (r.2004). Okrem nich evidujeme tucty ďalších drobných satelitov, ktoré majú zatiaľ provizórne označenia. Je pravdepodobné, že mnohé z nich nie sú skutočné. Môže ísť iba o väčšie telesá v prstencoch, prípadne chyby pri pozorovaní. Najväčším a najvýznamnejším mesiacom Saturna je Titan, ktorý má priemer 2 575 km, a má aj vlastnú, veľmi hustú atmosféru.

Ako prvá navštívila planétu sonda Pioneer 11, neskôr slávna dvojica Voyager 1 a 2. V súčasnosti je na ceste k Saturnu veľká sonda Cassini, ktorá dorazí v roku 2004. Na palube nesie aj malé prieskumné puzdro Huygens (vyrobené Európskou vesmírnou agentúrou), ktoré bude skúmať atmosféru a prípadne aj povrch mesiaca Titan.

Saturn býva na nočnej oblohe veľmi dobre pozorovateľný aj voľným okom, pretože je takmer tak jasný ako Jupiter. Planéty rozoznáte podľa toho, že "nežmurkajú" ako hviezdy.

 

Neptún

Neptún je ôsma planéta od Slnka. Podľa veľkosti je štvrtý, hneď za Uránom, ale je od neho hmotnejší. V rímskej mytológii bol Neptún bohom morí a oceánov, rovnako ako grécky boh Poseidón. Jeho typickým znakom je trojzubec.

Po objave Uránu pozorovania ukázali, že jeho dráha nie je úplne v súlade s Newtonovými pohybovými zákonmi a teoretici usúdili, že Uránov pohyb narušuje ďalšia, vzdialenejšia planéta. Angličan John Couch Adams (1819 - 1892) a Francúz Urbain Jean Joseph Leverrier (1811 - 1877) nezávisle na sebe spočítali približnú polohu neznámej planéty a 23. septembra 1846 našiel astronóm Johann Gottfried Galle Neptún blízko predpovedanej polohy.

Pretože dráha Pluta je výrazne excentrická a zasahuje dovnútra dráhy Neptúnu, býva občas Neptún najvzdialenejšou planétou slnečnej sústavy. Pravdepodobne je aj poslednou veľkou planétou, pretože je veľmi nepravdepodobná možnosť vzniku planét vo väčšej vzdialenosti.

Ako všetky veľké planéty slnečnej sústavy, aj Neptún je zložený prevažne z plynov a oblačná atmosféra rotuje veľkou rýchlosťou. Neptún má najrýchlejšie rotujúcu oblačnosť v slnečnej sústave. Rýchlosť oblakov dosahuje 2 000 km/h. Aj preto sa atmosféra Neptúnu mení veľmi rýchlo. Napríklad Veľká tmavá škvrna veľká ako Zemeguľa, ktorú pozoroval Voyager 2 sa na neskorších snímkach z HST nenachádza, miesto nej vznikli nové veľké útvary.

Aj Neptún má okolo seba prstence. Sú veľmi nevýrazné a tenké. Najvýznamnejší z nich pomenovaný Adams má tri výrazné zhustenia (nazývané Sloboda, Rovnosť a Bratstvo), ďalšími sú Leverrier a Galle.

Neptún v číslach:
Rovníkový priemer:	49 528 km
Hmotnosť (Zem=1):	17,14
Dĺžka dňa:	16 h 7 m
Dĺžka roka:	164,79 r
Viac údajov...

Neptún má 13 mesiacov (r.2004). Okrem najväčšieho z nich (Triton, 1 350 km) a Nereidy (priemer 170 km) boli všetky ostatné drobné mesiace objavené Voyagerom 2 počas jeho preletu okolo planéty.

Neptún navštívila jediná sonda Voyager 2 v polovici roka 1989. Našťastie máme v súčasnosti aj kvalitné pozemské pozorovania a snímky z HST.

Planétu je možné vidieť na nočnej oblohe stredne veľkým ďalekohľadom ak viete kam sa máte pozerať, ale potrebujete lepší astronomický teleskop ak chcete vidieť viac ako iba drobnú svietiacu bodku.

 

Urán

Urán je siedma planéta od Slnka a podľa rozmerov tretia najväčšia. Je pomenovaný podľa gréckeho praboha Urana - vládcu nebies, ktorý sa zrodil bez otca z matky zeme Gaie, s ktorou splodil dvanásť Titanov. Najmladší z nich, Kronos (= Saturn) ho zvrhol z trónu a prehlásil sa za vládcu.

Urán je prvou planétou objavenou v modernej histórii. Spozoroval ho 13. marca 1781 William Herschel pri mapovaní oblohy. Planétu náhodne spozorovali mnohí hvezdári už predtým, ale nezistili, že ide o novú planétu, zaznamenávali Urán ako bežnú hviezdu. Prvý ho takto zaznamenal v roku 1690 John Flamsteed a priradil mu katalógové označenie 34 Tauri. Herschel planétu pomenoval na počesť svojho kráľa "Georgium Sidus", neskôr sa nazývala Herschel. Meno Urán navrhol Bode v súlade s pomenovaním ostatných planét podľa bohov antickej mytológie, ale názov sa zaužíval až od polovice XIX. storočia.

Urán obehne okolo Slnka zhruba raz za 84 rokov. Je vzdialený od Slnka 2,87 miliardy kilometrov, teda 19,2 krát ďalej ako Zem. Urán ako jediná z planét má neobvykle veľký sklon osi k rovine obehu okolo Slnka. Je takmer kolmo sklonený, takže sa na svojej dráhe "kotúľa". Na každom póle je 42 rokov deň a rovnako dlho noc. Dosiaľ nie je uspokojivé vysvetlenie, prečo má planéta tak extrémny sklon osi.

Urán v číslach:
Rovníkový priemer:	51 118 km
Hmotnosť (Zem=1):	14,56
Dĺžka dňa:	17 h 14 m
Dĺžka roka:	84,01 r
Viac údajov...

Veľkosťou aj zložením patrí Urán medzi veľké planéty, spolu s Jupiterom, Saturnom a Neptúnom. Na rozdiel od prvých dvoch obsahuje jeho atmosféra menej vodíka (83% vodíka, 15% hélia a 2% metánu). Vďaka metánu vo vrchných vrstvách atmosféry je pohlcovaná červená farba a Urán získava charakteristickú modrozelenú farbu. Ako všetky veľké planéty, aj Urán má okolo seba prstence. Prvý krát boli pozorované počas zákrytu hviezdy Uránom ako niekoľko poklesov jasnosti hviezdy pred jej zakrytím a po jej výstupe spoza planéty. Voyager 2 ich existenciu potvrdil.

Okolo planéty obieha zatiaľ 27 mesiacov (r.2004), zatiaľ s dočasnými označeniami. Desať ich objavila sonda Voyager 2. Názvy mesiacov sú podľa postáv zo Shakespeareových a E. A. Popeových diel. Najvýznamnejších je päť veľkých satelitov: Miranda, Ariel, Umbriel, Titania, Oberon.

Dosiaľ navštívila Urán jediná sonda Voyager 2 začiatkom roka 1986. Vďaka vyvíjajúcej sa pozorovacej technike však môžeme planétu pozorovať pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu takmer rovnako dobre ako sondy.

Urán býva väčšinou pozorovateľný aj voľným okom či menším ďalekohľadom. Ak si ho chcete pozrieť na vlastné oči, môžete si jeho polohu nájsť pomocou niektorého z astronomických programov, alebo v astronomickej ročenke.

 

Zem

Zem je treťou planétou v poradí od Slnka. Je to doposiaľ jediné teleso vo vesmíre, o ktorom vieme, že je na ňom život.

Zem obehne okolo Slnka približne raz za 365,25 dní, v strednej vzdialenosti necelých 150 miliónov kilometrov. Jedno otočenie okolo osi jej trvá 23 hodín 56 minút a 4 sekundy. Avšak kým vykoná jednu otočku okolo osi, posunie sa aj na svojej dráhe okolo Slnka. Ak pominieme detaily, z týchto dvoch vecí vyplýva, že dĺžka slnečného dňa je o niečo väčšia ako doba rotácie. Táto hodnota je nám všetkým veľmi dobre známa - 1 deň, teda presne 24 hodín.

Zem je najväčšia medzi terestrickými planétami. Atmosféra Zeme je do značnej miery ovplyvnená biosférou (živými organizmami) a je zložená z dusíka (78 %), kyslíka (21 %), argónu (necelé 1 %) a zbytok tvorí premenlivé množstvo vodných pár, oxid uhličitý a ďalšie plyny. Atmosferický tlak sa pri morskej hladine pohybuje okolo hodnoty 100 kPa. Vo výške 20-30 km sa vyskytuje zvýšená koncentrácia ozónu. Táto ozónová vrstva nás chráni pred nebezpečným ultrafialovým žiarením. Teploty sa pohybujú v extrémnych prípadoch zhruba od mínus 90 °C (v Antarktíde) do plus 60 °C (Sahara, Údolie smrti v USA). Priemerná teplota na povrchu planéty je okolo 15 °C. Keďže zemská os sa odchyľuje od kolmice na rovinu zemskej dráhy o 23,5°, dochádza ku striedaniu ročných období.

Zem je v každom okamihu prikrytá oblakmi zhruba na 50% (pre porovnanie - Merkúr na 0 %, Venuša na 100 % a Mars zhruba na 10 %). Rozoznávame nízku, strednú a vysokú oblačnosť. K vysokej oblačnosti patria napríklad cirry, riasovité, z hľadiska zrážok neškodné oblaky. Väčšina oblakov, z ktorých vypadávajú nejaké významnejšie zrážky patrí medzi stredné a nízke oblaky (s výškou do 7 km).

Počasie je na Zemi veľmi premenlivé a najmä v stredných šírkach dochádza k veľkým teplotným výkyvom. V rovníkových oblastiach sa zase často vyskytujú tropické búrky, pri ktorých dochádza k početným elektrickým výbojom a v tropických oblastiach (avšak nie priamo v rovníkovej oblasti) dochádza nad oceánmi k vzniku tropických cyklónov, ktoré sa v Atlantickom oceáne nazývajú hurikány, v západnom tichomorí tajfúny a v Indickom oceáne jednoducho cyklóny. Pri týchto atmosferických poruchách dochádza k veľmi rýchlemu prúdeniu vetra, niekedy aj nad 200 km za hodinu. Ale keď sa taký cyklón dostane nad pevninu, obyčajne pomerne rýchlo zoslabne.

Zem v číslach:
Rovníkový priemer:	12 756 km
Hmotnosť:	5,976*1024 kg
Dĺžka dňa:	23 h 56 m 4 s
Dĺžka roka:	365,256 d
Viac údajov...

Až 71 % zemského povrchu tvoria oceány, zvyšok pevnina. Vyskytuje sa tu len málo meteorických kráterov a to zrejme najmä preto, že v období tvorby kráterov a aj po ňom bola veľmi aktívnym telesom. Takže takmer všetky krátery boli vymazané účinkom horotvorných, vulkanických, tektonických a erozívnych činiteľov. Najvyššou oblasťou na Zemi je Tibetská náhorná plošina a priliehajúce pohorie - Himaláje s najvyšším vrchom Mount Everestom, ktorý sa vypína do výšky 8 848 metrov nad morskú hladinu. Na póloch planéty sa nachádzajú polárne čiapky, ktoré menia svoju veľkosť v závislosti na ročných obdobiach. Na severe sa jedná o trvalo zamrznutú morskú hladinu, na juhu sa zase nachádza pevnina - Antarktída, ktorá je takmer celá (98 %) trvalo pokrytá ľadom a snehom.

Zem je telesom s druhou najväčšou sopečnou aktivitou v Slnečnej sústave. (Na prvom mieste je jednoznačne Jupiterov mesiac Ió, nejakú sopečnú aktivitu v súčasnosti prejavuje zrejme aj Venuša a Neptúnov mesiac Tritón). Zem má magnetické pole, ktoré chráni živé organizmy pred niektorými druhmi žiarení z vesmíru s nežiadúcimi účinkami na živú hmotu.

Okolo Zeme obieha jeden mesiac, ktorý jednoducho voláme Mesiac (na rozdiel od mesiacov iných planét, ktoré majú vlastné mená). Je to náš najbližší kozmický sused, obieha v priemernej vzdialenosti 384 400 km od Zeme, má priemer 3 476 km. Mesiac je jediné nebeské teleso, na ktorom dosiaľ stál človek.

 

Venuša

Venuša je druhou planétou v poradí od Slnka. Je pomenovaná podľa rímskej bohyne krásy a lásky. Jej dráha sa nachádza vo vnútri dráhy Zeme, takže podobne ako Merkúr sa nikdy nevzdiali ďaleko od Slnka. Maximálna uhlová výchylka Venuše od Slnka môže byť až 48°. A navyše je to po Slnku a Mesiaci najjasnejší objekt pozorovateľný na pozemskej oblohe, takže v období, keď je uhlovo dostatočne ďaleko od Slnka je veľmi nápadným telesom na večernej alebo rannej oblohe. Slnko, Mesiac a Venuša sú jediné tri nebeské telesá, ktorých svetlo vrhá tiene.

Venuša obehne okolo Slnka zhruba raz za 225 dní. Jej dráha je najmenej eliptická zo všetkých planét Slnečnej sústavy, čiže sa najviac približuje ku kružnici. Je vzdialená od Slnka 108 miliónov kilometrov. Venuša je najpomalšie rotujúcou planétou v Slnečnej sústave, jednu otočku vykoná približne raz za 243 dní a okrem toho sa otáča okolo vlastnej osi opačným smerom ako ostatné planéty. Avšak slnečný deň nie je na tejto planéte najdlhší. Trvá okolo 117 dní, pričom Slnko vychádza z pozemského hľadiska na západe a zapadá na východe.

Rovníkový priemer Venuše je iba o málo menší ako zemský, takže rozmermi je takmer dvojčaťom Zeme. Ale podmienky na jej povrchu sú krajne nepriaznivé. Venušu obklopuje hustá atmosféra tvorená prevažne oxidom uhličitým, čo vytvára mimoriadne silný skleníkový efekt. Atmosferický tlak na povrchu dosahuje až okolo 9 MPa, čo je 90 krát viac ako na Zemi. Teplota na povrchu sa pohybuje v rozmedzí zhruba 440 až 480 °C, čo je v priemere viac ako na dennej strane Merkúru! Pri takejto teplote by sa nachádzali v tekutom stave napr. cín, olovo či zinok. Pritom rozdiely teplôt medzi dennou a nočnou stranou planéty sú minimálne, pravdepodobne nepresahujú 25 stupňov. Na Venuši je stále zamračené, osvetlenie povrchu je asi také ako pri úplne zamračenej oblohe na Zemi, avšak s červenkastým nádychom, pričom jeho intenzita môže kolísať. Hlavná oblačnosť sa nachádza vo výške približne 50 až 70 km nad povrchom, čo je podstatne viac ako na Zemi. Na Zemi väčšina oblakov nepresiahne výšku 12 km.

Vo veľkých výškach nad povrchom Venuše dosahuje rýchlosť vetra na rovníku hodnotu až 100 metrov za sekundu (vzhľadom k povrchu) a celá vrchná časť atmosféry rotuje okolo planéty takýmto spôsobom ako jednoliata masa a obehne Venušu približne raz za 4 dni. Táto skutočnosť miatla starších pozorovateľov, ktorí sa snažili určiť dobu rotácie planéty teleskopickým pozorovaním. Avšak smerom k povrchu rýchlosť vetra klesá a na samotnom povrchu dosahuje zrejme väčšinou menšiu rýchlosť ako 1 meter za sekundu. V atmosfére Venuše dochádza aj k elektrickým výbojom, avšak ich početnosť je najmenej 1000 krát menšia ako na Zemi.

Povrch Venuše je neustále zahalený v oblakoch a preto ho nemožno zmapovať priamym pozorovaním vo viditeľnom svetle. Avšak hustá vrstva oblačnosti je priehľadná pre rádiové vlny a v súčasnosti už máme vďaka dobre vybaveným sondám zmapovaný takmer celý jej povrch s pomerne vysokým rozlíšením. Asi 60 percent povrchu Venuše tvorí mierne zvlnená planina a vzhľadom na ňu sa merajú výšky povrchových útvarov (na Zemi plní túto funkciu morská hladina). Rozsiahlejšie útvary, ktoré majú väčšiu výšku ako táto planina možno označiť za venušianske kontinenty. Najväčším horským masívom na Venuši je Maxwellovo pohorie, ktorého najvyšší vrch má výšku až okolo 11 km, je teda vyšší ako Mount Everest. Na tejto planéte sa však nachádza málo meteorických kráterov, čo možno pripísať hustej atmosfére, ktorá slúži ako ochranný štít a zrejme aj zvýšenej aktivite planéty po období tvorby kráterov.

Venuša v číslach:
Rovníkový priemer:	12 102 km
Hmotnosť (Zem=1):	0,815
Dĺžka dňa:	243,01 d
Dĺžka roka:	224,7 d
Viac údajov...

Magnetické pole Venuše je veľmi slabé, hoci sa planéta svojimi rozmermi a hmotnosťou blíži Zemi.

Planétu už navštívila celá plejáda kozmických sond (celkovo vyše 20), medzi najvýznamnejšie patrili sondy typu Venera, Mariner a Pioneer-Venus. Sonda Venera 9 vyslala prvé čiernobiele snímky priamo z povrchu a vďaka sondám Venera 13 a 14 máme doteraz jediné farebné snímky povrchu. Veľmi významnou bola aj sonda Magellan, ktorá v deväťdesiatych rokoch podrobne radarovo zmapovala Venušu.
Venuša a Merkúr sú jedinými planétami v Slnečnej sústave, okolo ktorých neobiehajú žiadne mesiace.

 

Merkúr

Merkúr je najbližšou planétou k Slnku. Bol pomenovaný podľa rímskeho posla bohov (možno preto, že sa pohybuje po oblohe najrýchlejšie zo všetkých planét). Je známy už od staroveku, hoci je ťažšie pozorovateľný voľným okom. Keďže jeho dráha sa nachádza vo vnútri dráhy Zeme, nikdy sa na oblohe nevzdiali od Slnka o viac ako 28°, a preto ho možno pozorovať len ráno, krátko pred východom, alebo večer, krátko po západe Slnka. Aj tak môže byť niekedy pomerne nápadným objektom na večernej či rannej oblohe a preto tvrdenie, že Kopernik na smrteľnej posteli ľutoval, že nikdy nevidel Merkúr je nepravdepodobné.

Merkúr obehne okolo Slnka približne raz za 88 dní po eliptickej dráhe, ktorej výstrednosť je druhá najväčšia medzi planétami Slnečnej sústavy. Jeho stredná vzdialenosť od Slnka je síce 57,9 miliónov kilometrov, ale vzhľadom na spomínanú výstrednosť sa mení v rozpätí 45,9 až 69,7 miliónov km. Merkúr má v istom zmysle viazanú rotáciu vzhľadom na Slnko avšak nie tak, ako v prípade nášho Mesiaca, ktorý je privrátený k Zemi stále tou istou stranou. Jedno otočenie okolo vlastnej osi (tzv. hviezdny deň) trvá Merkúru približne 58,7 dní, takže doba obehu okolo Slnka a čas otočenia okolo vlastnej sú v pomere 2:3. Takže keď Merkúr dva krát obehne okolo Slnka, tri krát sa otočí okolo vlastnej osi. Vzhľadom na to dosahuje dĺžka slnečného dňa na tejto planéte až 176 pozemských dní. Pre pozorovateľa na povrchu Merkúru by 88 pozemských dní svietilo Slnko a ďalších 88 dní by trvala noc.

Merkúr je malou planétou s tretinovým priemerom voči Zemi. Podmienky na jeho povrchu sú mimoriadne drsné. Slnečný kotúč je na tejto planéte zhruba dva a pol krát väčší ako na Zemi. Povrch sa môže cez deň v oblasti rovníka rozpáliť až na 400-450 stupňov Celzia. Pri takýchto teplotách sa topia aj niektoré známe kovy, napr. cín a olovo. Avšak počas dlhej noci môže teplota klesnúť na mínus 150 °C až mínus 200 °C. Takéto obrovské rozdiely teplôt sú okrem iného spôsobené aj tým, že Merkúr takmer nemá atmosféru a táto nie je schopná zadržiavať teplo. Pokiaľ ide o zloženie merkúrovej chabej atmosféry, tvorí ju zrejme prevažne vodík, hélium a kyslík. Atmosferický tlak na povrchu je však mimoriadne nízky - takmer nemerateľný, pravdepodobne nepresahuje 10^-5 Pa.

Povrch Merkúru sa do značnej miery podobá mesačnému povrchu. Avšak na Merkúre sa vyskytuje len málo útvarov podobných mesačným moriam, aspoň na tej pologuli, ktorú máme podrobnejšie zmapovanú. Treba však podotknúť, že na odvrátenej strane Mesiaca sa tiež vyskytuje len málo mesačných morí na rozdiel od jeho privrátenej strany. Takže tvrdenie, že na Merkúre sa nevyskytujú žiadne "moria" treba brať zatiaľ s istou rezervou, aspoň dovtedy, kým nebudú k dispozícii podrobnejšie mapy celého povrchu. Jediným doteraz známym útvarom porovnateľným s mesačnými moriami je Caloris planitia s priemerom okolo 1 300 km, avšak vyskytujú sa tam aj menšie podobné útvary.

Merkúr v číslach:
Rovníkový priemer:	4 879 km
Hmotnosť (Zem=1):	0,00553
Dĺžka dňa:	58,6462 d
Dĺžka roka:	87,97 d
Viac údajov...

Inak sa na povrchu Merkúru vyskytujú aj pomerne ploché planiny, panvy, údolia, brázdy, avšak najmä krátery, prekrývajúce sa krátery a krátery v kráteroch.

Len pomerne nedávno sa podarilo astronómom získať informácie, ktoré nasvedčujú tomu, že v polárnych oblastiach planéty (najmä na severe) sa takmer určite nachádza vodný ľad a to vo vnútri kráterov. Do týchto polárnych kráterov Slnko nikdy nezasvieti, preto sa tu mohla udržať voda, ktorú sa tu zrejme nazbierala pri dopadoch komét.

Doposiaľ jedinou sondou, ktorá skúmala Merkúr zblízka bol Mariner 10. Okrem iného zistila aj prítomnosť magnetického poľa planéty. Toto pole je v porovnaní so zemským slabé, avšak už jeho samotná existencia je do istej miery prekvapením. Merkúr nemá mesiace.

 

Posledná "planéta" Pluto vzhľadom na svoje parametre nepatrí ani do jednej z rodín planét. No doposiaľ sme objavili niekoľko stoviek telies s dráhami ako Pluto. Preto dnes považujeme Pluto s priemerom 2 360 km za najväčšieho člena rodiny transneptuniánov.

 Ešte si to zopakujeme